Interaktívny aplikačný softvér

Interaktívne výučbové aplikácie sú softvérom, v ktorom je umožnená vzájomná komunikácia medzi používateľom a softvérom, t. j. je umožnené priame zasahovanie do činnosti programu. Aplikačný softvér pre interaktívne tabule je možné rozdeliť na dva druhy. Aplikačný softvér pre priamu výučbu a vytváranie interaktívnych multimediálnych prezentácií – tzv. vývojový softvér (authorware), ktorého výrobcom a dodávateľom je obvykle výrobca interaktívnej tabule, pričom základný softvérový balík je obvykle súčasťou dodávky tabule. Ďalej tabuľa využíva aplikačný softvér tretích strán, zameraný na výučbu konkrétneho predmetu. Softvér tretích strán je obvykle sofistikovaný výukový softvér vytvorený špeciálne pre interaktívnu výučbu, ktorý využíva základné princípy ovládania tabúľ – také, ktoré majú rôzne modely tabúľ spoločné a preto býva väčšinou prenositeľný na rôzne typy a modely interaktívnych tabúľ. Oba druhy softvéru majú spoločnú vlastnosť interaktivity. Základný rozdiel medzi nimi je v tom, že pokiaľ vývojový softvér umožňuje tvorbu a konštrukciu vlastných interaktívnych aplikácií – hovoríme o otvorenom výučbovom prostredí, tak samotné aplikácie tretej strany majú pevne stanovený tvar, štruktúru a obsah – hovoríme o uzatvorenom výučbovom prostredí.

Aplikačný vývojový softvér interaktívnej tabule

Vývojový softvér je obvykle dodávaný spolu s interaktívnou tabuľou, ale existujú aj ďalší výrobcovia ponúkajúci svoje vývojárske aplikácie. Základom je knižnica činností, teda knižnica interaktívnych prvkov – napr. spôsob reakcie na kliknutie, možnosť pohybu objektom, kreslenie, zvýrazňovanie, nahrávanie a prehrávanie, deformácie objektu, zakrývanie objektov, spustenie linku, zafarbenie, spustenie zvuku, schopnosť vyrovnať čiaru, dokresliť prvky, rozoznávanie písaného textu, rozhodovacie bloky … Ďalej je tu knižnica interaktívnych prvkov – pravítka, kružidlá , mapy, hodiny, prepájacie prvky, kružnice, obdĺžniky, čiary a pod…

Nakoniec je tu knižnica objektov pre rôzne výučbové predmety – mapy, zvieratá, hudobné nástroje, ľudia apod. a knižnica vlastných prvkov –  výučbové texty, obrázky, atď. Vo vývojovom softvéri sa potom vytvárajú tzv. „flipcharty“ – čo sú interaktívne karty, podobne ako prezentácie v PowerPointe. Postupne sa z prvkov ktoré sú k dispozícii a z vlastného pripraveného výučbového podkladu vyskladá obsah flipchartu. Využíva sa schopnosť sofvéru presúvať a zakrývať objekty, rozhodnúť sa na základe programu či odpoveď je správna, alebo nesprávna, či daný objekt na miesto patrí, alebo nie, a možnosť nadefinovať reakciu na správnu – nesprávnu odpoveď, ako aj možnosť štatistického vyhodnocovania počtu správnych odpovedí.

Významným zdrojom nápadov a inšpirácií sú databázy už vytvorených aplikácií samotnými učiteľmi, ktorí si ich vymieňajú pomocou internetových knižníc, a tiež podpora výrobcov tabúľ, ktorí napríklad organizujú súťaže o najlepšiu interaktívnu aplikáciu, pričom prihlásené práce sú k dispozícii ostatným učiteľom. Takéto flipcharty sa dajú doplniť, upraviť, alebo použiť len ako inšpirácia pre vytvorenie vlastných.

Základnou a takmer neprekonateľnou nevýhodou z hľadiska zdieľania aplikácií je skutočnosť, že interaktívny softvér rôznych výrobcov nie je navzájom kompatibilný. Preto aj školy, ktoré v rámci rôznych projektov dostali rôzne typy interaktívnych tabúľ toto pociťujú ako veľmi silné obmedzenie. Riešením by bolo zavedenie konverzných programov, alebo vytvorenie otvoreného súborového formátu aplikovateľného pre rôzne systémy.